Slamené klobúky sú najkrajšou scenériou na výlete

Často cestujem naprieč krajinou severu a juhu krajiny.

V cestovnom vlaku vždy rád sedím pri okne vlaku a pozerám sa na scenériu za oknom. Na tých rozľahlých poliach rodnej zeme z času na čas vidieť, ako sa mihali tvrdí farmári, ktorí nosia slamené klobúky.

Viem, tieto bleskové slamené klobúky sú najkrajšou scenériou na výlete.

Vždy, keď vidím slamený klobúk na hlave tých bratov farmárov, cítim akýsi nevysvetliteľný pohyb. Keď som bol mladý, veľakrát som nosil slamený klobúk a pásol som sa na krásnych poliach môjho rodného mesta.

V auguste 2001 som sa bol pozrieť v Pamätnej sieni Povstania 1. augusta v Nanchangu. Vo východnom rohu druhého poschodia showroomu je niekoľko mučeníkov, ktorí kedysi nosili vo vlasoch čierny slamený klobúk. Tieto slamené klobúky mi v tichosti hovoria o lojalite svojho pána k revolúcii.

Keď som videl tieto známe slamené klobúky, moja myseľ bola silne šokovaná. Pretože predtým som sa nikdy nezaoberal vzťahom medzi slamenými klobúkmi a čínskou revolúciou.

Tieto slamené klobúky mi pripomínajú čínsku revolučnú históriu.

Na dlhej marcovej ceste, koľko vojakov Červenej armády v slamených klobúkoch bojovalo s riekou Xiangjiang, prekročili rieku Jinsha, zmocnili sa mosta Luding, prešli cez snehovú horu, koľko slamených klobúkov od obetí po hlavu obetí a nalodili sa nové kolo revolučnej cesty.

Práve tento obyčajný a nezvyčajný slamený klobúk, ktorý pridal na sile a hrúbke histórie čínskej revolúcie, sa stal nádhernou líniou scenérie a stal sa tiež blikajúcou dúhou na Dlhom pochode!

Ľudia, ktorí dnes používajú slamené klobúky najviac, sú, samozrejme, farmári, tí, ktorí sú obrátení k spraši chrbtom k nebu. Tvrdo pracujú na obrovskej pôde, zasievajú nádej a zbierajú materiálne základy, ktoré podporujú výstavbu vlasti. A môže im poslať chladnú stopu, je slamený klobúk.

A spomenúť slamený klobúk znamená spomenúť môjho otca.

Môj otec bol v 50. rokoch minulého storočia normálnym študentom. Keď vyšiel zo školy, vystúpil na trojmetrovú plošinu a kriedou napísal svoju mladosť.

V týchto výnimočných rokoch však môjmu otcovi odopreli právo postaviť sa na pódium. Nasadil si teda svoj starý slamený klobúk a odišiel na polia svojho rodného mesta tvrdo pracovať.

Mama sa vtedy obávala, že to otec nestihne. Jeho otec sa vždy usmial a potriasol slameným klobúkom v ruke: „Moji predkovia nosili slamený klobúk, teraz nosím slamený klobúk aj ja, v živote nie je ťažké. Okrem toho som si istý, že všetko bude v poriadku."

Iste, netrvalo dlho a môj otec sa opäť postavil na posvätnú plošinu. Odvtedy bola v triede môjho otca vždy téma o slamených klobúkoch.

Teraz, po odchode do dôchodku, môj otec nosí slamený klobúk zakaždým, keď ide von. Po návrate domov vždy zo slameného klobúka pred zavesením na stenu utĺka prach.